Hra sa skončila! Kniha Martina Hanusa o vražde mladej medičky Ľudmily Cervanovej († 20) prináša do 42 rokov starého prípadu nové fakty.

Tie sa investigatívnemu novinárovi podarilo objaviť v českom archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach. Tisíce strán operatívneho spisu odkrývajú doteraz nepublikované skutočnosti a prvé stopy vedúce k páchateľom únosu. Hoci Hanus bol donedávna zarytým obhajcom mužov, ktorí boli odsúdení za vraždu mladej ženy, nové pátranie mu vraj otvorilo oči. S akými dôkazmi prichádza vo svojej knihe?! Vrahovia či obete?

K brutálnej vražde študentky medicíny Ľudmily Cervanovej došlo v lete 1976, vyšetrovanie ohavného zločinu sa však ťahalo dlhých šesť rokov. Mama medičky boj o potrestanie vrahov nikdy nevzdali a odsúdenie siedmich mužov z Nitry – Miloša Kocúra, Milana Andrášika, Romana Brázdu, Františka Čermana, Stanislava Dúbravického, Pavla Beďača a Juraja Lachmana bolo pre ňu akou-takou náplasťou. „Som iba matka, ktorá milovala a stále miluje svoju dcéru Ľudku a ktorá neustále počuje jej zúfalé volanie o pomoc,“ napísala v predslove knihy autora Petra Tótha Margaréta Cervanová.

Po prepustení mužov z väzenia boli napísané desiatky textov, páchatelia prešli detektorom lži, vystúpili v televíznej diskusii, dokument o ich príbehu sa stal podľa kultúrnej obce udalosťou roka 2013. Na ich strane bol aj investigatívny novinár Martin Hanus, až kým prišiel september 2017.

Priam poklad uchovával český archív bezpečnostných zložiek v Kaniciach. V zložkách z vedenia vyšetrovania kriminalistu Eduarda Pálku, ktorý viedol tím operatívcov, odkryli desiatky výpovedí. „Súčasťou objaveného spisu z Kaníc je ešte zvukový záznam viac než štvorhodinovej výpovede Viery Zimákovej z 22. februára 1980, ktorá v tento deň prvýkrát priznala, že bola svedkyňou odporného zločinu,“ píše v knihe Martin Hanus. Záznam výpovede sa zachoval v neporušenej podobe. „Verejnosť sa tak po prvý raz môže presvedčiť, či ide o autentické svedectvo Viery Zimákovej,“ dodal vo svojej novej knihe.

Všetci odsúdení svorne tvrdili, že k priznaniu boli donútení a už priamo v cele bol prostredníctvom ich spoluväzňov na nich vyvíjaný nátlak. „Keď som sa na tento teror sťažoval vyšetrovateľom, tak ich odpoveďou bolo, že môžem dostať ešte horších spoluväzňov-zločincov, “ napísal vo svojej obhajobe zaslanej Novému Času v roku 2016 Milan Andrášik.

Čo je podľa neho mediálne zamlčané je, že telo nebolo nikým identifikované a len ktosi neznámy ju označil ako Ľudmilu Cervanovú. Ako dôkaz zaslal aj pitevnú správu, v ktorej sa píše, že sa nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na sexuálnu manipuláciu.



Diskusia - čo si o tom myslíte?

ZDIEĽAŤ NA FACEBOOK